Na margo chovu ošípaných na Slovensku

Straší nás africký mor ošípaných? Väčšinu z nás už nie, keďže málokto chová ošípané na Slovensku. Bohužiaľ ... Naša sebestačnosť čo sa týka produkcie bravčového mäsa je pritom na známej nízkej úrovni. Pravdou je, že v posledných dvoch rokoch mierne stúpol počet prasníc v chovoch. Teraz je ich okolo 35 000 kusov v SR. Kde sa nachádzajú tie zvieratá? Poviem Vám, väčšina nie je na slovenských družstvách, ani v malochovoch a ani na rodinných farmách.


Je známe, že 2/3 zo všetkých chovaných prasníc na Slovensku sú vo vlastníctve zahraničných investorov, hlavne z Dánska. U nich reálne cítime hrozbu z AMO. Ako?

AMO

Ak aspoň teoreticky odložíme nabok problematiku zavlečenia nákaz diviakmi - aj keď vieme, že táto cesta sa ukazuje ako primárny zdroj šírenia infekcie - dostaneme sa k otázke: Koho vlastne najviac ohrozuje táto choroba? Samozrejme, že najviac sú ohrození najväčší chovatelia, ktorí chovajú zvieratá v najvyšších koncentráciach. Mám pravdu? Možno áno, možno nie. Najväčší chovatelia nielen na Slovensku ale aj v Európe sú najväčšími aj preto, lebo majú najprofesionálnejší prístup k chovu ošípaných. To znamená, že majú najviac prepracované systémy chovu, najrozšírenejší zoznam kritických bodov produkcie a najlepšie určené protokoly chovu podľa kategórií zvierat. Jeden z týchto bodov je tzv. biosecurity, teda biologická bezpečnosť chovu. Máloktorý druh hospodárskych zvierat potrebuje takú silnú ochranu pred zavlečením nákaz ako ošípané. Čím je farma väčšia, tým má väčšie riziko, že sa práve k nemu niečo dostane, zároveň má aj najtragickejšie následky na takých obrovských počtoch zvierat. Vrátim sa k otázke ako vidím na veľkochovateľoch, že pod AMO vidia reálnu hrozbu. Mal som možnosť vidieť vypracované plány proti zavlečeniu nákaz všeobecne a osvetovú činnosť, ktorú vykonávajú medzi svojimi zamestnancami. Je to ozajstne na vysokej úrovni.

INTENZIFIKÁCIA

Niekedy mám pocit u menších chovateľov (a nielen u malých), že niektoré farmy fungujú na základe: však bude to nejako, keď to vyjde tak dobre, ak nie tak chov zavrieme.  Myslím si, že táto cesta ozaj nevedie nikam inam, len chovy zatvárať postupne. Zintenzifikovaním produkcie, vypracovaním a dodržaním protokolov chovu sa dajú dosiahnuť reálne dobré a konkurencieschopné výsledky v tomto sektore. Jedna z možností v sektore chovu ošípaných je zavedenie prísne definovaných a kontrolovaných ochranných značiek v rámci regiónov aj celého Slovenska, ktoré reálne ubezpečia spotrebiteľov, že konzumujú a kupujú kvalitné domáce výrobky.  Situácia je reálne veľmi zložitá. Nemajú všetci rovnaké podmienky pre svoju činnosť v poľnohospodárstve, ktoré ani nepatrí k popredne podporovaným odvetviam zo strany štátu. Jednoznačne sa treba rozhodnúť, či chceme naďalej chovať ošípané. Ak áno, tak nemusíme sa báť prevziať niektoré dobre fungujúce modely chovu. Dobrý chovateľ je schopný povedať čo potrebuje a aké má ciele. Potom sú na to odborníci teoretickí aj praktickí, ktorí im vedia pomôcť pri vypracovaní toho správneho postupu pre dosiahnutie ich cieľov.

PRACOVNÉ SILY

Ako najväčší problém sa ukazuje v poslednom období, nielen v oblasti chovu ošípaných ale celkovo v poľnohospodárstve, absencia pracovnej sily všeobecne.  Viaceré poľnohospodárske subjekty stroskotávajú práve kvôli tomu, lebo nedokážu prilákať dostatočný počet kvalifikovaných ľudí na svoje farmy. Táto záležitosť potrebuje ale komplexné riešenie zo všetkých strán, čo bude trvať pomerne dlho, ale je to pravdepodobne najsúrnejšia téma v poľnohospodárstve momentálne.

ZASTÚPENIE PLEMIEN

Jedna z ďalších aktuálnych otázok v súčasnosti je zastúpenie jednotlivých plemien ošípaných chovaných na Slovensku. Je čas zamyslieť sa nad tým, či naše klasicky chované plemená sú ešte konkurencieschopné. Samozrejme tým nemyslím len materské línie, ale aj otcovské. Jednoznačne treba ale brať do úvahy aj naše možnosti a podmienky chovu, čím zase sa dostávame k otázke či sme vôbec schopní produkovať zvieratá v takom množstve aké je žiadané k dopracovaniu sa k pozitívnym číslam z ekonomického hľadiska. V čase najväčšej krízy cien ošípaných v živej hmotnosti pod 1,00 €/kg bez DPH, bol vyrátaný potrebný počet odstavených prasiat na vrh a prasnicu za rok. Toto číslo bolo 28 kusov. Koľko chovateľov to dosiahlo vtedy a koľko teraz? Stále nie je ich veľa. Niekto sa stáva nadpriemerným, lebo sa snaží využiť všetky dostupné zlepšenia skrz celej širokej škály faktorov chovu zvierat. Sem patria: nové technologické vybavenie, najvhodnejšia genetika, vynikajúca biologická bezpečnosť, stály veterinárny dozor a samozrejme kvalitná výživa s profesionálnym poradenstvom.

VÝŽIVA

Do kŕmnych dávok zvierat sú už štandardne pridávané vitamínovo-minerálne aditíva s obsahom probiotík (BONVITAL), komplexu organicky viazaných mikroprvkov (ATG), aminokyselín a aromatických látok v dobre miešateľnej forme a fytáza, teda produkty línie SCHAUMALAC.


V poslednom období došlo k zmene pridanej fytázy v koncepte SCHAUMANN. Ide o zmenu z 3-fytázy na 6-fytázu. Táto nová forma enzýmu sa získava pomocou „spolupráce“ troch druhov baktérií a vláknitých húb z rodu Aspergillus. Nová forma fytázy je oveľa účinnejšia. Pridaním 500 FTU tejto formy 6-fytázy získame 1,13 g stráviteľného fosforu navyše v 1 kg kŕmnej zmesi u ošípaných. V bežnej kŕmnej dávke nachádzame 3 – 4,5g natívneho fosforu v 1 kg zmesi, z čoho 60 – 70 % je v tzv. fytátovej, pre ošípané nevyužiteľnej forme. Práve preto má veľký význam pridávanie čo najefektívnejšej formy fytázy do kŕmnych zmesí najmä u rastúcich zvierat. Všetky aditíva od spoločnosti SCHAUMANN už obsahujú túto novú formu enzýmu.


V roku 2005 bolo znovu povolené používanie krvnej plazmy vo výžive ošípaných v EÚ. Krvná plazma sa vyznačuje veľmi vysokou biologickou hodnotou pre prasiatka, ktorá ako prídavok do predštartérov a štartérových zmesí výrazne zvyšuje ich kvalitu. Ide o pravidelne kontrolovanú zložku len od schválených renomovaných dodávateľov, garantovane bez prítomnosti aktívnych patogénov (napr. PEDV). Krvná plazma od ošípaných prechádza viacstupňovou kontrolou. Výsledky výskumov preukázali pozitívny vplyv na denné prírastky, príjem krmiva a konverziu krmiva do 2 týždňov po odstave. Vyšší príjem krmiva pomáha predchádzať poškodeniu črevných klkov a redukovať zápalové procesy v čreve zvierat. Z ďalších pozitívnych vlastností plazmy treba spomenúť jej účinok proti hnačkovým ochoreniam u prasiat po odstave a znižovanie exkrécie patogénnych E. coli do prostredia. Tieto skutočnosti sa vysvetľujú tým, že imunoglobulínová zložka krvnej plazmy v čreve zvierat vytvára „ochranný film“, a bráni koliformným baktériam adherovať na črevnú stenu.


Mikroprvky hrajú dôležitú úlohu pri budovaní tkanív (kolagén a keratín), fungovaní enzýmov a imunitného systému, navyše sa zúčastňujú aj krvotvorby. Používanie organicky viazaných prvkov je už známejšou kapitolou pre chovateľov ošípaných. Z najvýznamnejších predností treba spomenúť ich lepšiu rezorpciu z čreva, nižší výskyt neželaných antagonistických reakcií s inými prvkami (napr. Fe-Zn, Mn-P, Cu-Zn...), možnosť nižšieho dávkovania s vyšším efektom v porovnaní s anorganickými zlúčeninami. Posledná skutočnosť napomáha znižovať vylučovanie spomínaných mikroprvkov do životného prostredia. Komplexné používanie organicky viazaných mikroprvkov má za následok zlepšenie produkčných parametrov a zdravotnej situácie v chove. Firma SCHAUMANN sa prezentuje v tejto oblasti produktmi s označením ATG = AMINOTRACE.


Je možné pridávať do kŕmnych zmesí aj špeciálny produkt SCHAUMA STABIL v najkritickejších obdobiach, ktorý obsahuje prebiotikum, monoglycerid (baktericídny účinok), kyselinu a prírodný rastlinný extrakt na znižovanie prejavov zápalu v organizme. K výmene strednoreťazcových mastných kyselín (MCFAs = medium-chain fatty acids) v našich produktoch za monoglyceridy (MCMs) došlo v dôsledku ich lepších technických a biochemických vlastností. Kým MCFA potrebujú aspoň slabo kyslé pH k ich úplnému fungovaniu počas eliminácie patogénnych buniek, monoglyceridy sú aktívne pri širokom rozpätí pH, navyše nemajú žiadnu vôňu a chuť (neovplyvňujú príjem krmiva). MCM po vstupe do bakteriálnej bunky rozpadne na jeho 2 základné zložky (glycerid a MCFA), kde MCFA naruší DNA patogénnej bunky, následkom čoho prichádza k jej zániku. Majú účinok proti G+ aj G- baktériam, čo má enormný význam v kritických fázach produkcie. V terénnych pokusoch SCHAUMA STABIL dokázal významne znížiť množstvo použitých antibiotík v období do konca predvýkrmu.


Prajem Vám veľa úspechov v maštali v nasledujúcom období chovu ošípaných na Slovensku.

 

MVDr. Balázs Kósa, PhD.

Funkcia: špeciálny poradca ošípané

Telefón: 0908 628 834