Silážovanie vysychajúcej kukurice
Druhé horúce a suché obdobie tohto leta spôsobuje, že záťaž na rastliny kukurice na poliach je čoraz vyššia, na listoch sa objavujú „leopardie“ škvrny a plesne, stráviteľnosť sa zhoršuje. Neoplatí sa ani čakať na vyšší podiel sušiny, ktorý by sme v konečnom dôsledku nedosiahli, keďže zvyšok rastliny zatiaľ zostarne a bude nestráviteľnou. Nie je teda na čo čakať, je najvyšší čas začať silážovať, rastliny kukurice vysychajú.
Problémy s kvasinkami a plesňami v porastoch kukurice sa za posledných 10 rokov neustále zhoršujú. Bez použitia konzervantov v siláži najprv rastie epifitická mikroflóra, súčasne však rastie aj množstvo kvasiniek a plesní. Čo myslíte, kto tento boj vyhrá? Samozrejme kvasinky a plesne.
Keď je veľa slnka a UV žiarenia sa za dva týždne baktérie vytratia 100- násobne, a na ich miesto so rozšíria 1000 – násobne kvasinky a 150- násobne plesne. Také sú rozdiely vo výsledkoch analýz z rastlín kukurice pri horúcom a suchom počasí za obdobie iba dvoch týždňov. Proti tomuto stavu sa dá efektívne bojovať pridaním konzervantu BONSILAGE SPEED M s vlastnými výkonnými heterofermentatívnymi baktériami mliečneho kvasenia. Ako jediný na trhu má DLG overenú nadpriemernú tvorbu kyseliny mliečnej. Silážny konzervant je investícia približne vo výške 3% z hodnoty siláže, predchádza však 10% strate energie siláže pri prehrievaní spôsobenom pôsobením plesní a kvasiniek. O strate chutnosti nezakonzervovaného krmiva a zníženom prijme krmiva ani nehovoriac. Kravy zožerú nielen menej, ale aj horšieho krmiva.
Výška strniska
Ak si to môžeme dovoliť a máme dostatok iných krmív, ideálne je rezať kukuricu vo výške kolien. Ak ju režeme nižšie, získame síce viac hmoty, ale s menším obsahom živín a energie. Spodná časť stonky je zdrevnatená a ťažko stráviteľná. Spodná časť stonky je okrem listov šúľka aj najväčším zdrojom kvasiniek a nečistôt, najmä hliny. Rozdiel vo výnose hmoty, živín a nákladoch pri vyššom alebo nižšom strnisku ľahko vypočítame na základe hmotnosti celej rastliny, hmotnosti šúľka, hustoty porastu, sušiny jednotlivých častí a pod. Ak nemá farma dostatok iných krmív, bude prioritou väčšie množstvo krmiva a teda strnisko nastavíme nižšie.
Narušenie zrna
Stáva sa, že v siláži nachádzame celé zrná alebo len slabo narušené zrná kukurice, ktoré sú pomaly stráviteľné a krava ich vylúči vo výkaloch. Požiadavka, ktorá platila v minulosti – lepšie sú narušené zrná ako vôbec nenarušené – už dnes neplatí, resp. už nestačí. Dnes považujeme za ideálne úplne rozdrvené zrná. Cieľom je viac než 95% zrna narušiť, viac než 70% rozdrviť na časti menšie než 1/3 zrna a šúľok rozdrviť na minimálne 8 častí. Teda rozhodne skontrolujte nastavenie valcov corn cracker na rezačke, napr. testom vo vedre vody, kde sa vložená hmota od rezačky oddelí na zrno a rastlinu. Po vybratí oddelených častí na podložku vidíme zreteľne správnosť narušenia zrna.
Dĺžka rezanky
Ideálna dĺžka rezanky je čo najkratšia, taká krátka, ako konkrétny typ rezačky dokáže narezať. Čím vyšší je podiel sušiny, tým by mala byť rezanka kratšia. Ideálne je, ak má hmota 35% sušiny a je na krátko porezaná. Čím je kratšia rezanka, tým viac sa zväčšuje plocha rezov na hmote. To umožňuje lepšie prijímanie živín v bachore kravy počas trávenia. Pre pôsobenie baktérií mliečneho kvasenia silážneho inokulantu BONSILAGE počas fermentácie siláže to platí rovnako. Pri väčších dĺžkach rezanky sa príjem sušiny znižuje, krava nedokáže zožrať také množstvo dlhej rezanky. Krátka rezanka prispieva aj k znižovaniu selektovania krmiva kravami. Inakšie povedané, čím viac energie a živín máme z nakrátko narezanej rezanky, tým menej jadrového krmiva kupujeme.
Bez vzduchu
Použitie bočných fólií sa zdá byť niekedy prácne a zbytočné, lebo sa pri utláčaní poškodia, no vyplatí sa – zabraňuje prístupu vzduchu, vody a tým zahrievaniu a znehodnocovaniu okrajových častí siláže. Problematické je niekedy prichytenie bočnej fólie na bočné steny, existujú však rôzne „triky“, napr. dve vrecia s pieskom zviazať hore k sebe a prehodiť cez bočnú stenu. Z vonkajšej strany je dobré spodok bočnej fólie prisypať, aby sa plachta pri vetre neuvoľnila.
Základnú rovnicu pri utláčaní pozná každý: Prísun hmoty za hodinu delené 4 sa rovná tonám potrebným na utláčanie na jame. Často preceňujeme hmotnosť traktora. Nové moderné traktory majú hmotnosť „len“ okolo 14 ton. Z rovnice vyplýva, že hodinový prísun hmoty by mohol byť aj 160 ton, čo je však nereálne. Traktory sa teda s utláčaním nemusia ponáhľať. Pri úzkych silážnych jamách je nutné aby mechanizmy utláčali za sebou, nie vedľa seba. V ideálnom prípade je dobré umiestniť suchšiu hmotu dole a mokrejšiu a krátko narezanú hmotu hore. Poslednú vrstvu utlačíme ako všetky predošlé a zakryjeme, nie je vhodné prechádzať po nej viackrát.
